H. Ch. Andersen bol človekom chudorľavej postavy s prísnou vychudnutou tvárou, smutnými očami a s melancholickým úsmevom na perách, ktorý mal mimoriadne láskavý vzťah k ľuďom – najmä k deťom, ktorým rád rozprával svoje rozprávky. Bol najväčším rozprávkárom všetkých čias. Najdôležitejšie udalosti zo svojho života zachytil v knihe Rozprávka môjho života. Je to kniha, ktorá má viac ako 500 strán.
Domček obuvníckeho majstra H. Andersena v Odense, kde sa H. Christian 02.04.1805 narodil, istotne nebol nejakým vzorom útulnej domácnosti. Izba, v ktorej rodina bývala, bola jedálňou, spálňou aj obuvníckou dielňou spolu. „ Z kuchynky si sa vydriapal po rebríku na povalu, kde sme mali v odkvape medzi naším a susedovie domom truhlicu s hlinou na pažítku a petržlen, celú mamičkinu záhradu, ešte dnes kvitne táto záhradka v mojej rozprávke Snehová kráľovná.“ Hneď na začiatku svojho životopisu spomína Andersen aj rodičov. O otcovi uvádza, že sa ženil ako 22-ročný, matka bola od neho o 16 rokov staršia a mala aj 5-ročnú dcéru za slobodna. Matka s otcom si rozumeli veľmi málo. Otec bol nesmierne nadaný a mal veľmi rád svojho syna, ktorému vyrábal hračky, čítal mu rozprávky a kreslil obrázky. Andersen bol od detstva zasnívaným rojkom a mával často pri potulkách mestom prižmúrené oči, z tohto dôvodu si ľudia o ňom mysleli, že má zlý zrak. V čase, keď chodil do ľudovej školy, zažil prvú tragickú udalosť. Jeho otec sa dal zverbovať na vojnu, z ktorej si priniesol podlomené zdravie a krátko po návrate zomrel. Všetka starostlivosť o rodinu zostala na pleciach matky, ktorá si na živobytie zarábala praním bielizne v domácnostiach, no bola to ťažká práca a zárobok bol malý. Po 40-ke sa znovu vydala za muža o 10-rokov mladšieho. Tento nemal rád malého Hansa a strpčoval mu život, ako sa len dalo. V týchto časoch prežíval Hans najkrutejšie dni svojho detstva. Otčim ho nemal rád a nerozumel mu, kamaráti sa mu posmievali pre vycivenú postavu, bocianie nohy a ťarbavú chôdzu – neraz ho nemilosrdne naháňali po uličkách Odense a vyhrážali sa mu bitkou, pre nič za nič, len tak z pasie, pretože bol mrzký. Tieto neradostné zážitky z detstva zvečnil neskôr v krásnej a dojemnej rozprávke O mrzkom káčatku. Mrzké káčatko snívalo, že sa stane krásnou labuťou. H. Ch.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.